Zeus, najvyšší boh

Zeus vyslobodil svojich súrodencov z Kronových útrob. Tí sa rozhodli spojiť s Diom proti Kronovi. Museli však poraziť Titanov, ktorí sa pridali na Kronovu stranu. 

Neľútostný boj

Desať dlhých rokov trvali boje medzi dvoma vojiskami, medzi Titánmi a olympskými bohmi- Diom a jeho súrodencami. Jedni i druhí však boli takí mocní, že boj stále ostával nerozhodný. 

Ako zvíťazili?

Zeus si privolal na pomoc Kyklopov a storukých obrov Hekatoncheirov. Traja storukí obri rozsievali toľko hrôzy ako celé vojsko. Každý z nich hodil sto kameňov a Zeus vrhal hromy a blesky, až sa vznietili lesy a otriasla zem.  S pomocou spojencov napokon zvíťazili a zvrhol Krona i Titanov do večnej tmy, odkiaľ sa už nikdy nedostanú.

Obor Tyfón 

Zeus však musel ešte poraziť stohlavého obra Tyfóna, ktorého priviedla na svet Gaia. Olympskí bohovia si potom žrebom podelili vládu nad svetom. Diovi pripadlo nebo a zem, Hádovi podsvetie a Poseidónovi more. 

Diove lásky

Zeus je neverný manžel. Vyberá si pekné ženy spomedzi bohýň aj smrteľníčok. Neváha sa premeniť, aby ich získal. Hére, prirodzene, veľmi žiarli.

Plachá nymfa

Jedného dňa padla Diovi do oka krásna lesná nymfa IO. Tá mu však unikla. Zeus zahalil les do temných mrakov, aby sa ukryl pred Hériným zrakom. Hére sa nepozdávala tá temrava uprostred bieleho dňa a zostúpila na zem. Zeus rýchlo premenil IO na bielu jalovicu, aby ho Héra nepodozrievala. „Podaruj mi to krásne zviera," požiadal ho Héra. Ako mohol odmietnuť? K úbohej IO postavila na stráž stookého pastiera Arga, aby jej Zeus nemohol vrátiť ľudskú podobu. Zeus prikázal svojmu synovi Hermovi, aby IO oslobodil. Prezlečený za pastiera hral pred Argom na flaute, až strážca zaspal, a Hermes mu sťal hlavu. Zeus prisahal Hére, že opustí IO, a tá po dlhých útrapách opäť nadobudla ľudskú podobu.

Diove premeny

Zeus sa niekedy premenl, keď chcel získať nejakú krásavicu. Aby zviedol princeznú Európu, vzal na seba podobu bieleho býka so zlatými rohmi. Princezná, očarená nádherným zvieraťom, vysadla býkovi na chrbát. Ten sa rozbehol k moru a odniesol si úlovok až na Krétu.

Kto je Dionýzos?

Dionýzos sa líši od ostatných bohov: je synom boha a pozemskej ženy. Na rozdiel od ostatných olympanov je rád surové mäso, rád tancuje, zabáva sa a pije víno až do opojenia. Je to boh bláznovstva a veselosti.

Narodenie
Zeus sa zaľúbil do smrteľníčky Semele, dcéry tébskeho kráľa. Semele čoskoro čakala jeho potomka. Žiarlivá Héra v podobe starej pestúnky naviedla Semele, aby požiadala Dia, nech sa jej ukáže v celej svojej božskej sile. Héra veľmi dobre vedela, že žiaden človek taký pohľad na boha neprežije. Semele zasiahol Diov blesk a zahynula. Zeus zachránil dieťa, ktoré nosila pod srdcom, a ukryl ho vo svojom stehne, až kým sa nenarodilo. Tým dieťaťom je Dionýzos.

Piráti
Jedného dňa sa Dionýzos ocitol na pirátskej lodi. Piráti ho však nepoznali a chceli si z neho spraviť otroka. Nahnevaný Dionýzos použil svoju moc:
loď nechal obrásť viničom a brečtanoma veslá premenil na hady.
Posádka nemohla pokračovať v plavbe. Dionýzos vzal na seba podobu leva, takže vystrašený piráti poskákali do mora a premenili sa na delfíny. Tento mýtus možno vysvetľuje, prečo sú delfíny k ľuďom priateľské.

Bojovníčka Aténa

Aténa je jednou z najvzácnejších bohýň. Je to bohyňa bojovníčka, ktorá väčšmi využíva múdrosť ako hrubú silu. V mierových časoch učí ľudí mnohým remeslám, aby sa im lepšie žilo.

Narodenie Atény
Prvou Diovou manželkou bola Metis, bohyňa rozumu a opatrnosti. Podľa veštby však Dia mal zosadiť z trónu ich potomok. Aby sa vyhol tomuto osudu, prehltol Metis, hneď ako sa dozvedel, že spolu čakajú dieťa. Vzápätí ho strašne rozbolela hlava. Tak veľmi trpel, že napokon požiadal Hefaista, boha remeselníkov, aby mu ju sekerou rozťal. Z hlavy mu vyskočila Aténa, vyzbrojená a s prilbou na halve, a vydala víťazný výkrik.

Ochrankyňa Atén...
Aténa vyhrala spor s Poseidónom o vládu nad Atikou a stala sa ochrankyňou Atén. Zasvätili jej mnohé chrámy, predovšetkým slávny Partenón, oslavovali ju na verejných slávnostiach. Aténa bola ochrankyňou všetkých miest. Ženy naučila priasť a tkať, mužov zas hrnčiarskemu remeslu, ale aj zhotovovať bojové vozy a lode.

...a hrdinov
Aténa využíva svoju múdrosť, aby pomohla gréckym hrdinom dostať sa z ťažkých situácií:
-Vďaka nej Perseus zabil Medúzu.
-Iason zhotovil loď, na ktorej sa vydal na výpravu za zlatým rúnom.
-Odyseus sa po trójskej vojne vrátil späť do vlasti.
Keď sa však Aténa nahnevala, vedela byť nemilosrdná.

Všestrnne nadanýApollón

Apollón je obdarený nespočetnými vlohami. Tento Diov syn, žiarivý ako slnko, najkrajší zo všetkých bohov, je okrem iného vynikajúci hudobník. Vie aj predpovedať budúcnosť.

Syn Dia a Léto
Žiarlivá Héra sa jedného dňa dozvedela, že jej neverný manžel Zeus čaká dieťa s bohyňou Léto. Vyriekla kliatbu, aby Léto nenašla kúsok pevnej zeme, kde by mohla porodila dieťa. Léto blúdila dlhé mesiace, až napokon sa uchýlila na nehostinný ostrov Délos. Tu priviedla na svet dvojčatá:
-Artemidu
-Apollóna

Apollón v Delfách
Apollón bol dieťaťom len krátky čas. Vďaka nektáru a pokrmu bohov ambrózii rýchlo vyrástol na pekného mladého muža. Na lýre vie hrať tak krásne, že sa stal ochrancom hudobníkov. Odobral sa do Delf a rozhodol sa, že si tam postaví chrám: tak ako všetci bohovia, aj on chcel, aby ho ľudia uctievalia prinášali mu obety. Zabil hada Pytóna, ktorý zastrašoval celý kraj. V delfách je jeho najznámejšia svätyňa. Ústami veštice Pýtie oznamoval ľuďom Diovu vôľu. Prichádzali za ním zďaleka, aby sa dozvedeeli, čo ich čaká. Predpovedal osud aj Oidipovi.  

Poseidón 

Poseidón je Diov starší brat. Kôň a býk, jeho symboly, sú ako on, mocní a diví. Poseidón je boh vody, predovšetkým mora,  a je aj ochrancom rybárov. V Grécku, krajine obklopenej vodou, požíval veľkú vážnosť. 

 

Veľmi mocný boh
Ako možno nemať v úcte toho, kto vládne moru? Toho, kto môže rozbúriť morské vody, keď sa nahnevá? Poseidón vedel aj vyvolať zemetrasenie, keď udrel o zem svojím trojzubcom.

Poseidónov sen
Boh vôd túži po tom, aby ho uctievali v niektorom z najvýznamnejších gréckych miest. No bohovia, s ktorými sa dostal do sporu, nad ním zvíťazili. Chcel sa zmocniť vlády nad mestom Argos, to však patrilo Hére, ktorú si zvolili bohovia tamojších riek. Chcel Atény, no tie patrili bohyni Aténe. Z pomsty zaplavil okolie Atén - Atiku. Poseidóna  však uctievali v mnohých pobrežných mestách. V Korinte na jeho počesť usporadúvali verejné hry. 

Neverný manžel
Poseidón má za ženu morskú bohyňu Amfitritu. Jeho najmladším synom bol morský boh Tritón. Poseidón však nie je verný manžel. Premenil sa na koňa, keď chcel získať mladú a peknú Medúzu, ktorú zviedol v chráme zasvätenom Aténe. ,, Ako sa opovážili?" skríkla Aténa a v záchvate hnevu premenila Medúzu na ohavnú príšeru.

Hefaistos a Afrodita

Hefaistos, boh ohňa, je jediný škaredý spomedzi bohov. 
Afrodita, bohyňa lásky, je zasa najkrajšia na Olympe.
Spojenie týchto dvoch bohov je nanajvýš čudné...

Ako došlo k sobášu?
Hefaistos je synom Dia a Héry. Keďže sa Hére videl veľmi škaredý, zhodila ho z Olympu, a odvtedy kríval. Ujali sa ho morské nymfy a vychovávali ho v jaskyni. Tu ukul svoje prvé diela. Zhotovil aj ačrovný zlatý trón a daroval ho svojej matke. Héra bola nadšená a hneď sa na trón posadila. Nepodarilo sa jej však vstať. Mohol ju vyslobodiť len Hefaistos. Mal však podmienku: manželstvo s krásnou Afroditou. Takto sa zosobášili tké dve rozdielne bytosti.